je vo svojej koncepcii definovaná ako špecializačný odbor, ktorý sa zaoberá duševným životom z hľadiska zdravia a choroby.

Základné oblasti klinickej psychológie z hľadiska teoretických a operatívnych poznatkov tvoria: psychopatológia, patopsychológia, klinická psychodiagnostika, psychoterapia, rehabilitácia a reedukácia, psychosomatika, neuropsychológia, psychológia zdravia.

"Zdravie je stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody."

V prevencii uplatňujú klinickí psychológovia špecifické poznatky z oblasti psychohygieny a psychológie zdravia. Podieľajú sa na utváraní optimálneho životného štýlu, pôsobia v smere predchádzania škodlivým návykom a závislostiam a v smere harmonizácie medziľudských vzťahov vo všetkých oblastiach života. Podieľajú sa na včasnom zisťovaní porúch duševného zdravia, sledujú duševný vývin a jeho zmeny u detí, sú významnými účastníkmi preventívnych programov, vykonávajú skríningové vyšetrenia a vedú psychostimulačné programy.

Klinickí psychológovia sa podieľajú na vyhľadávaní rizikových jedincov a skupín. Krízové intervencie poskytujú psychológovia v náročných životných situáciách pre deti, mladistvých, ľudí v kríze, osamelých a starých ľudí, pri nehodách, nešťastiach a katastrofách, pri ohrození, strate zdravia a života. V sekundárnej prevencii vyvíjajú a aplikujú psychologické preventívne programy na podporu zdravia, na predchádzanie alebo obmedzenie recidív a relapsov ochorení, hospitalizmu a predčasnej invalidizácie. Zúčastňujú sa komplexnej terapie, rehabilitácie a resocializácie chronicky chorých ľudí s trvalými somatickými, psychickými a zmyslovými defektmi. Klinickí psychológovia majú svoje miesto pri príprave Národných programov na podporu zdravia.

V diagnostike podáva psychologické vyšetrenie informácie o vývine a stave psychických funkcií a o osobnosti vyšetrovaného. Objektivizuje druh a mieru porúch psychických funkcií a schopností, zmeny v osobnosti chorého, jeho reakcie na ochorenie, poruchu alebo defekt. Zameriava sa i na schopnosť zvládať náročnú situáciu a toleranciu stresovej odpovede vrátane náročných diagnostických a liečebných zákrokov. Zameriava sa i na úroveň a kvalitu saturácie potrieb v citových a sociálnych vzťahoch vrátane partnerského a sexuálneho života. Klinický psychológ samostatne vykonáva diferenciálne diagnostické vyšetrenia najmä v diagnosticky nejasných prípadoch. Významne sa tak podieľa na diagnostickom procese, pri stanovení správneho, účelného a individuálne vhodného terapeutického postupu a na posúdení postupu a účinnosti psychoterapie. V rámci psychodiagnostiky používa popri klinických metódach aj špeciálne testové metódy podľa vlastného výberu. Zistené závery postupuje ďalším odborníkom, predovšetkým ak ide o konziliárne psychodiagnostické vyšetrenie na žiadosť lekára a slúžia i na rozhodovanie o ďalšej psychologickej starostlivosti.

V terapeutickej činnosti klinický psychológ samostatne aplikuje rôzne formy individuálnej, skupinovej a komunitnej terapie, psychologickej intervencie a modifikácie duševných stavov a správania. V rámci bazálneho prístupu (najmä s použitím metód racionálnej terapie, krízovej intervencie a základných psychologických poznatkov) prispieva k emočnej podpore a podpore salutogenézy.

Podľa odboru, v ktorom klinický psychológ väčšinou pracuje alebo ak sa certifikuje v určitej činnosti, môže realizovať i prislúchajúce špecifické metódy a prístupy (tréning psychických funkcií, neuropsychologická rehabilitácia a reedukácia na obnovenie poškodených psychických funkcií, psychoprofylaxia, príprava na pôrod, relaxačné metódy, hypnóza, biofeedback a podobne). Certifikovaná pracovná činnosť v psychoterapii je pôsobenie psychologickými prostriedkami, systematicky zamerané nielen na špecifickú poruchu alebo problém, ale aj na vývin, dozrievanie a diferenciáciu psychických zložiek s ich postupnou integráciou, dozrievaním osobnosti a zvyšovaním jej adaptačného potenciálu.

V poradenskej činnosti sa zameriava na odbornú pomoc pri riešení osobných, sociálnych, profesionálnych, výchovných a iných životných problémov vo vzťahu k zdraviu, jeho ohrozeniu a poškodeniu. Klinický psychológ pôsobí ako poradca najmä v špecializovanej ambulantnej starostlivosti, v krízových centrách, na linkách dôvery, v doliečovacích zariadeniach, v stacionároch, ale aj v iných formách intervencií pri látkových i nelátkových závislostiach a pri rizikovom správaní.

V posudkovej činnosti hodnotí klinický psychológ duševný stav, duševné funkcie, schopnosti a osobnosť predovšetkým z hľadiska úrovne pracovných a špecifických spôsobilostí, ich narušenia alebo obmedzenia v dôsledku telesného poškodenia, ochorenia, defektu alebo psychickej poruchy. Spolupodieľa sa na posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na výkon niektorých činností.

V znaleckej činnosti vystupuje klinický psychológ ako znalec, ak bol ustanovený podľa osobitného predpisu, alebo ako konzultant lekára, prípadne iného odborníka. Vo vedecko-výskumnej a pedagogickej činnosti je klinický psychológ riešiteľom výskumných úloh alebo projektov svojho pracoviska, kde môže testovať vlastné hypotézy a využíva vlastné metódy pri sledovaní psychologických aspektov choroby, zdravia a liečby, pri vyvíjaní a overovaní nových diagnostických metód a nových foriem starostlivosti o zdravie a posudzovania ich efektivity. Realizuje i samostatne základný psychologický výskum so zameraním na rozvoj teórie a praxe klinickej psychológie, psychodiagnostiky, psychoterapie, duševnej hygieny a podobne.